Malá obývačka a v nej ukryté zákutie slovníkov, encyklopédií a realizovaných nápadov bratislavčana Doc. Ing. Jána Fehéra, PhD. bola pre mňa v mojich začiatkoch pátrania po minulosti (2006) zdrojom inšpirácie, kde dýchala história. História, ktorej súčasťou bol a stále je človek, ktorý by mohol o slovenskej krížovke písať memoáre. Svoje prvé kroky v tomto odvetví datuje ešte ako žiak. Prvú krížovku publikoval ako 12-ročný v časopise Veselé noviny. Onedlho sa ako vynikajúci talent uchytil aj v historicky významnom časopise Krížom-krážom a už jeho prvé práce boli čímsi iným a popritom zaujímavým. Vtedajší autori používali často pomocné písmená, mladý autor však ponúkal krížovky s celým obrazcom prázdnym. Fehér sa stal zanedlho uznávaným autorom, čím si vyslúžil pozvanie na prípravné stretnutie zakladateľov Slovenského zväzu krížovkárov v roku 1945 v Trnave. Pri príchode ho však privítali s otázkou čo chce, pretože tak mladého autora veru nečakali.
     Neskorší stavebný inžinier svoj talent rozvíjal najmä zapisovaním si hodnotných slov, čím sa čoraz viac rozširoval jeho obzor. Po vojne nasledoval Týždeň, Hlavolam, Čas, Nový svet, svoju tvorivú dielňu rozložil aj vo zväzovom časopise Slovenská krížovka a hádanka. Niektoré krížovky začal tvoriť spôsobom, ktorý dnes veľmi pripomína krížovky švédske, ktoré sú v rozšírenom počte publikované v dnešných časopisoch. Zanedlho však dal krížovkam voľno. Pri rodine, odbornej a pedagogickej činnosti na ne jednoducho nemal čas. Stal sa zakladateľom Československej školy o plochých strechách, prednášal na konferenciách a seminároch, jeho skúsenosti a odborné poznatky zo zateplenia budov sa využívajú i dnes.
     V čase svojej najväčšej aktivity (1970) musel nasilu opustiť pedagogickú dráhu (v roku 1990 bol rehabilitovaný). Vracia sa však ku svojmu koníčku a jeho diela opäť nachádzame v Lišiaku, či Smene. Stáva sa členom krúžku Dunajci, kde v časopise Dunajčík šéfuje medzimestskej riešiteľskej súťaži družstiev a autorsky viackrát zabezpečuje vtedy najznámejší Západoslovenský prebor v riešení krížoviek a hádaniek v Bratislave. Aj keď bol viac autorom ako súťažiacim, v rokoch 1978, 1980 a 1983 vyhráva v Lišiaku celoročnú Krížovkársku ligu. Svoj druhý dych chytil v novom časopise Minikrížovky, kde sa stal aj uznávaným korektorom. Jazyk sa stal pre neho pojmom a vie s ním pracovať mnohými smermi. Svedčia o tom aj výsledky okresného kola recitačnej súťaže, kde končí tretí za Milanom Rúfusom a Vojtechom Mihálikom. Tento všestranný umelec slova má aj širokú publikačnú aktivitu (skriptá, články), známa je aj jeho súdnoznalecká a expertízna činnosť. Nuž môžeme mu len závidieť. Práce na tri životy, stretnutia s elitou krížovkárstva (Marschalko, Elen-Kaiser, Remenár, Ponec, Kulčický, či z mladších Karkuš, Kordisch, Belička,  Šimčisko, Strmeň) a stále ešte množstvo práce pred sebou.