Milý ujo sa stal Jozefovým učiteľom, ktorý ho veľmi rýchlo vniesol do tajov krížoviek. A keďže otec predával aj časopisy, z remitendy sa ušlo aj Jozefovi. Najmä český časopis Křížovka a důvtip. Odtiaľ už nebolo ďaleko k ďalšiemu Žilinčanovi – Júliusovi Marschalkovi, ktorý viedol vo vojnových rokoch časopis Krížom – Krážom.  Linder začal tvoriť svoje prvé diela a výsledok sa ukázal onedlho, keď bol prizývaný na stretnutia redakcie s autormi.
          „Tieto stretnutia mi dali veľmi veľa. Marschalko mal ohromnú charizmu, nielen že nás mnohému naučil, ale pre málo solventných autorov robil aj zbierky na cestu, aby mohli do Žiliny prísť tiež. Stretávali sme sa v reštaurácii u Čičkánika a bolo jedno či je niekto hádankár alebo krížovkár. Všetci sme držali spolu a popri tom každý robil čosi iné. Štefan Remenár z Dlhého Poľa figurálne, Oto Šušolík zo Žiliny vedomostné, Ján Mróz z Gelnice poučné, Jozef Ponec z Trnavy veselé, Ján Fehér z Bratislavy novátorské, či Michal Vaník z Nitry náročné. Dôležité bolo aj to, že sa stále dbalo na to, aby mala krížovka čo najkvalitnejšiu vypovedaciu a informačnú hodnotu. Používanie prídavných mien a slovies sa považovalo za ľahké a málo kreatívne. Dôležité boli podstatné mená a nové informácie z akejkoľvek oblasti.“
          Tento účtovník a neskorší hospodár a ekonóm sa však nevenoval len krížovkám. Jeho druhou vášňou boli a sú aj šachy, kde dlhé roky pôsobil na Základnej škole v Sliači kúpeľoch, kde s učiteľom fyziky Jánom Kadášom viedli šachový krúžok. Ich odchovanci dosahovali na okresnej i krajskej úrovni veľmi slušné výsledky, na čo môžu byť obaja právom hrdí. Jozef Linder má vo svojej obývačke niekoľko stoviek časopisov, ktoré takmer do poslednej krížovky vylúštil. Na autorskom poli sa opiera o desiatky slovníkov, ktoré sú jeho neodmysliteľnou pomôckou. V archíve registruje už vyše 350 vytvorených krížoviek. V posledných rokoch publikuje najmä v regionálnych novinách VPRED a Zvolenských novinách.
          Bolo to nečakané, ale na stretnutie s Jozefom Linderom dala podnet jeho návšteva v redakcii časopisu RELAX, kde doniesol dnes už historické výtlačky časopisov zo 40-tych rokov minulého storočia. Nebyť informácie kolegu a redakora časopisu Milana Chudého o tom, že tento pamätník krížovkárskeho diania žije, ani by sme o ňom už nevedeli. A osobne ešte jedna poznámka. Ja ako rodák zo Sliača, som si až pri zhliadnutí jeho domácej adresy uvedomil, že to bol človek, čo mal kedysi dávno učil práve tie šachy. Jozef Linder má v sebe obrovskú chuť prispieť svojou troškou do spoločného diela, čoho svedkami boli aj účastníci Majstrovstiev Slovenska 2006 i 2007. Prajeme mu nielen veľa zdravia, ale hlavne nech mu vydrží tá neuveriteľná dávka entuziazmu, ktorou pozitívne vplýva na celé svoje okolie.

Ján Farkaš