Bol jedným z hlavných priekopníkov a zároveň najväčšou postavou slovenského krížovkárstva.
Už od roku 1926, kedy si u nás začala krížovka raziť cestu, horlivo lúštil a nasledujúceho roku aj skladal krížovky. Jeho život s krížovkami nemožno nazvať inak ako najplodnejším spomedzi všetkých jeho súputníkov. Svoje práce uverejňoval v časopise Křížovka, Hlavolam, Slovenský hlas, Slovenský krížovkár, od roku 1927 ako krížovkársky autor viedol slovenský kútik v českom časopise Důvtip, neskôr niekoľko rokov redigoval krížovkársku rubriku v časopise Nový svet a v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novovychádzajúcim krížovkársko-hádankárskym časopisom Krížom-Krážom. Do časopisu hneď po príchode vniesol nového ducha nielen z hľadiska obsahu, ale i formy. Poslanie časopisu videl nielen v pestrosti a zábave, ale i poučení a vzdelávaní. Preto zaviedol aj krížovky s odbornými výrazmi z literatúry, histórie, zemepisu, botaniky, chémie a podobne, pričom jednotlivé čísla boli monotematicky ladené na určitú tému, čím sa stávali bližšími aj začínajúcim lúštiteľom. V ňom na tri pokračovania uverejnil prvé Pokyny pre skladateľov krížoviek. Možno aj vďaka tomu sa okolo časopisu sústredilo množstvo autorov, z ktorých však vzhľadom na vojnové obdobie mala veľká väčšina veľmi nízky vek. Hoci aj samotný Marschalko nebol od nich vekovo príliš vzdialený (narodený 1912), ako stredoškolský profesor vyzýval najmä mládež, aby na školách organizovala krížovkárske kluby. Aj vďaka jeho iniciatíve vzniklo na Slovensku do dvoch rokov 11 krúžkov. Marchalkove zásluhy ocenili na prvom celoslovenskom zjazde krížovkárov v Žiline, kde bol 20.januára 1946 založený Zväz slovenských krížovkárov a hádankárov a Július Marschalko sa stal jeho predsedom. Marschalko si napriek svojej mladosti získal rešpekt všetkých vtedajších krížovkárov – autorov i lúštiteľov, za čo si získal neobyčajnú prezývku „Hlava“.
Pochádzal z kysuckej dediny Makov a po pedagogických začiatkoch v Čadci pôsobil ako štátny profesor na gymnáziu v Žiline. Na jeho pôde zo žiakov postupne vychoval silný krížovkársky dorast (Králik, Šušolík, Daník, Kiša, Bohunek, Meliš, Lovás, Urminský, Gregor a iní), ktorí neskôr tvorili základ prvého žilinského krúžku. Stal sa aj zodpovedným redaktorom časopisu Slovenská krížovka a hádanka. V roku 1947 vydala redakcia prvý krížovkársky slovník od J.Marschalka pod názvom 1500 slov pre krížovkárov, v roku 1948 vyšlo jeho druhé rozšírené vydanie 3000 slov.
Patril medzi skromných, veľmi usilovných pracovníkov nevyčerpateľnej energie, ktorého celoživotný program viazal kultúrno-zábavný "štvorlístok": manželka (z galantnosti na prvom mieste), škola, hudba a krížovky. Na poli krížovkárskom bol nekompromisným propagátorom dokonalej a dobrej krížovky. Mnohí autori totiž skladali rýchlo, chybne, na jedno posedenie (a priznajme si platí to aj dnes). Nevenovali sa tak samotnej krížovke ako i legende s patričnou pozornosťou, čím veľmi znižovali pravú hodnotu krížovky. Skutočná - dobrá - krížovka (ako vždy prizvukoval) musí byť dokonalým výtvorom samej duše autora tak, ako je dobrá báseň "ústrižkom" kúsku duše a srdca poeta. Nemôže sa teda dobrý autor - už z vlastnej hrdosti a sebauspokojenia - zmieriť s nedokonalým, nevybrúseným a polovičatým dielom. Jeho nadčasový apel na skladateľov krížoviek platí i dnes.