občianske združenie zamerané na rozvoj osobnosti, ducha a aktívnu náplň voľného času
III. Majstrovstvá sveta v sudoku 2008 GOA (India) PDF Print E-mail
Written by Ján Farkaš   
Thursday, 17 April 2008
ImageNa usporiadanie 3. Majstrovstiev sveta v sudoku sa prihlásili dvaja kandidáti India a Turecko.

Jeden hlas rozhodol, že sa šampionát nakoniec presunie až do vzdialenej Indie. Po talianskej Lucce a českej Prahe to bolo mesto Goa, ktoré otvorilo svoju náruč "magorom" z celého sveta. Aspoň takto občas prezývajú tých, ktorí si vedome lámu hlavu nad tajomnými číslami. Toto tajomno je vlastné práve Indii a jeho kultúre, čo len posilnilo atmosféru celého podujatia.

ImageMajstrovstvá sveta v sudoku sa uskutočnili 14.-17.4.2008. Podľa propozícií organizátora zúčastniť sa ich mohli maximálne 4 súťažiaci za jednu krajinu, pričom do súťaže družstiev bolo potrebné nominovať 3 súťažiacich. Majstrovstvá Slovenska predznamenali možné zloženie nášho reprezentačného družstva, ktoré sa po individuálnych rozhovoroch s kandidátmi a ich možnosťami ustálilo nasledovne. Základnú trojicu tímu tvorili Peter Hudák z Košíc, Blanka Lehotská z Bratislavy a Štefan Gašpár z Púchova, ktorí spoločne vystupovali v súťaži družstiev. Po odstúpení Františka Ivanču i držiteľa svetového rekordu Pavla Jaselského doplnil družstvo pre súťaž jednotlivcov Martin Kollár z Bratislavy.
ImageNajväčšie šance sa dávali bronzovému majstrovi sveta z vlaňajška Petrovi Hudákovi, čakali sme že smolu by už mohol konečne prelomiť Štefan Gašpár, prekvapiť mohol talentovaný Martin Kollár, ktorý za posledný rok na domácej pôde dobre podrástol. Chýba mu len viac sústredenosti a rutiny, lebo často prichádza o body len nepozornosťou, keď je celá úloha vyriešená a jedno dve čísielká sú prepísané naopak. Kapitán družstva Martinčan Ján Farkaš bol optimista a aj keď neočákaval taký výrazný úspech ako vlani v Prahe, akýkoľvek postup do finále by bol dostatočným odrazovým mostíkom pre budúcoročné majstrovstvá sveta u nás na Slovensku. "Verím, že Slovensko už patrí medzi svetovú špičku, teraz je len na nás to dokázať aj v Indii. Všetko je žiaľ stále o peniazoch, pretože aj tí, čo odstúpili z nominácie, chceli veľmi ísť, ale vysoké náklady spojené s účasťou a dopravou do Indie sú značným zásahom do rozpočtu, pretože 80% týchto nákladov je nútený si hradiť každý sám."
Toto tvrdenie sa do značnej miery aj potvrdilo. Týždeň pred odletom organizátor zverejnil pripravené druhy sudoku a celý tím zistil, že neúčasť odchovancov klasiky na Fedsudoku Paliho Jaselského a Ferka Ivanču nás bude asi mrzieť. V Indii tvorila klasika na rozdiel od Prahy prevažujúcu časť, čo sa samozrejme vopred nevedelo.

PRÍBEH Z  INDIE JE NA  KONCI STRÁNKY

Cesta bola náročná, ale nejako sme to zvládli. Počasie bolo super, tieklo z nás ako zo zmoknutých sliepok. Organizácia ale stála na ..... Na ubytko sme čakali 2 hodiny, Blanka dokonca 4 a to jej nedali ani kľúč a musela sa oň deliť s Holanďankou. Prvý deň sa odohralo v podstate všetko najdôležitejšie. Začiatok sme nemali celkom najlepší a všetci sme boli z toho mierne sklamaní. V prvej dvadsiatke nik, potom Peťo, okolo 37 Števo a okolo 70-tky Blanka a Martin. Ďalšie kolá sa každý zlepšoval a po piatich bol Peťo už 16-ty a každý sa zlepšil prinajmenšom o 10 priečok. Škoda záveru, Peťovi ušlo finále o pár bodov {celkove 12-ty {1955 b} s odstupom 70b na semifinálové ôsme miesto - v podstate o jednu úlohu}. Musíme s tým niečo urobiť lebo podobne dopadol aj nedávno v Brazílii na logike. Družstvo sa ako celok držalo, naštartovali sme 16-ty, ale postupne sme stúpali a stúpali.  Po 4. kolách sme boli 12-ty, po piatom, ktoré uzatváralo individuálnu časť už 10-ty {4565b} tesne pred Srbskom, Holandskom a Francúzskom. Pred nami je India, Belgicko a Veľká Británia, ktorí majú odstup,
 Image
sympatickým Japoncom fandili mnohí
ale keďže v tímových kolách sa hralo o vyše 3000 bodov mohlo to byť úplne pomiešané.
Súťaž družstiev bola založená na zosúladení celej trojice, pretože úlohy na seba nadväzovali a jeden bez druhého sa po prvej časti nemal do čoho vlastne pustiť. Všetci totiž najprv lúštili oddelene, kde pre tím bolo najdôležitejšie mať vyrovnanú trojicu, aby spoločne po zvládnutí prvej časti sa mohli pustiť do spoločnej tímovej. Peťo odviedol svoj štandard, Blanka nestačila, Števi sa pomýlil a keďže išlo o multi sudoku zložené zo 4 častí, z ktorých sa prenášali niektoré políčka do piateho, dlho hľadal kde sa vlastne upísal, lebo všetky 4 vyzerali správne. Škoda obralo ho to takmer o 20 percent času. Martin, tak ako iní čo prevyšovali národnú trojicu, poskladali mix medzinárodné tímy (mimo súťaž) a podľa jeho slov bol so svojim výsledkom spokojný. Z našich by teoreticky bol v tomto "družstevnom" kole druhý najlepší, ale ako sám podotkol, bolo to možno aj tým, že už neniesol na sebe bremeno zodpovednosti za tím a vlastný výsledok.

ImageTajnička bola vylúštená. Prví Česi, druhí Japonci, tretí Nemci. Američania po prvý krát v histórii bez medaile. Slovensko 11-te. V súťaži jednotlivcov to po súbojoch v semifinále a finále dopadlo takmer rovnako ako v Prahe, akurát nášho Petra vystriedal 16 ročný talent Jakub Ondroušek z Českej republiky. V Indii sa osobitne súperilo ešte v malom finále, kde boli započítravané výsledky len z klasického sudoku, kde sme však vopred vedeli že naše šance sú veľmi malé. V každom prípade treba všetkým našim reprezentanom poďakovať lebo sa nestratili a treba veriť, že o rok na Slovensku si na svetovú Žilinu nájde čas nielen celá naša špička, ale aj vybrané talenty.


 hlavné finálekrajina malé finále - klasikakrajina
1 Thomas SnyderUSA Thomas SnyderUSA
2 Yuhei KusuiJPN David McNeillGBR
3 Jakub OndroušekCZE Michael LeyGER
4 Jakub HrazdíraCZE Jakub OndroušekCZE
Image Do hlavného finále postupovalo 8 najlepších po základnej časti, ktorí vzájomne zviedli semifinálový duel. Ten bol založený na postupnom princípe, to znamená, každý musel najprv vyriešiť prvú úlohu, aby mohol dostať druhú a tak ďalej. Body po základnej časti sa rozpočítali na sekundové tarifikácie kde posledný postupujúci mal od lídra rozdiel 3 minúty, pričom celkový čas na 4 úlohy bol 30 minút. Prekvapivo sa od začiatku darilo práve posledne postupujúcemu Jakubovi Hrazdírovi, čo vyvolalo neobvyklý šum v celej sále. Každý z divákov totiž mohol priamo sledovať kto má koľko úloh už vyriešených a v danom okamihu bolo vždy viditeľné, kto vedie a kto naopak stráca. Na mále mal aj mladý Jakub Ondroušek, ktorý nie a nie sa rozbehnúť. Nakoniec medzi ním a Davidom McNeilom muselo rozhodnúť o postupe pomocné kritérium, pretože obaja po uplynutí času mali rovnaký počet úloh a Ondroušek postupoval len vďaka tomu, že bol po základnej časti lepší.
Image

 poradie jednotlivcov po základnej častibody výsledky súťaže družstievbody
1 Jakub Ondroušek-Česká republika28101 Česká republika10 170
2 Thomas Snyder-USA27452 Japonsko  9 345
3 Yuhei Kusui-Japonsko23903 Nemecko  8 900
4 Michael Ley-Nemecko23554 USA  8 380
5 Jan Novotný-Česká republika22355 Turecko  7 850
6 Hideaki Jo-Japonsko21606 Maďarsko  7 340
7 David McNeill-Veľká Británia21507 India  6 910
8 Jakub Hrazdíra-Česká republika20258 Belgicko  6 865
9 Michael Smit-Nemecko20059 Veľká Británia  6 690
10 Jason Zuffranieri-USA200010 Holandsko  6 315
11 Vincent Bertrand-Belgicko199011 Slovensko  6 210
12 Peter Hudák-Slovensko195012 Francúzsko  6 165
13 Sumit Bothra-India192513 Srbsko  5 675
14 Salih Alan-Turecko192514 Bulharsko  4 790
15 Zoltán Horváth-Maďarsko190015 Taliansko  4 620
   16 Čína  4 090
32 Štefan Gašpár-Slovensko152017 Filipíny  3 225
51 Blanka Lehotská-Slovensko109018 Estónsko  2 960
55 Martin Kollár-Slovensko104019 Bangladéš  1 330
  celkom 89 súťažiacich 20 Austrália    740


 Image
zľava Igor Hudák a Beata Hudáková (hostia), Peter Hudák, Štefan Gašpár, Blanka Lehotská, Ján Farkaš a Martin Kollár


ImagePRÍBEH Z INDIE OČAMI ŠTEVA GAŠPÁRA

Rýchlo a bezpečne naprieč Indiou

S podtitulom TWENTY MINUTES

NEDEĽA

Do Indie sme ako už tradične cestovali na dvakrát. Hudák family vyštartovala s trojdňovým predstihom s vidinou slonov a zaklínačov hadov, zvyšok sa musel uspokojiť s poznávaním koloritu miestnych letísk. Ten zvyšok, to sme boli Pišta Gašpár, Blanka Lehotská, Martin Kollár a kapitán Janko Farkaš.

ImageKeďže stále sa je čo učiť, na Schwechate som bol zasvätený do tajov správneho a rýchleho čapovania vody do veľkej fľaše od skúsenejších cestovateľov. Jednomyseľne sme sa totiž zhodli, že lepšia voda z viedenského umývadla ako z indického. Pre necestovateľov vysvetlím, že súčasťou kontroly na letiskách v rámci EU je aj zhabanie všetkých tekutín nad 100ml. Nikdy nezabudnem, ako sme s Igorom a Ivanom minulý rok na Schwechate zachránili rýchlym zásahom fľaštičku dobrej domácej dezinfekcie...

ImageRoyal Jordanian sa napriek počiatočnej nedôvere osvedčili ako jedny z najlepsích aeroliniek, ktorými som letel, vyber z cca 50 filmov v AJ/FJ a nemenej hudobných nosičov plus celkom slušné jedlo a dobrá voda boli viac, ako sme si mohli želať. Stihol som si pozrieť Zlatý kompas a polovicu Pokladu templárov II, keď sme pristáli v Ammane, hlavnom meste Jordánska, ktorému panuje kráľ Abdullah spolu so svojou krásnou kráľovnou Raniou. Teda, asi najmä on panuje a ona dodáva tomu všetkému svoj šarm.

Z Ammanu sme pravdepodobne leteli cez Irak, Pakistan a Afganistan do Indie, aj keď nie som si celkom istý, pretože som bol zaujatý druhou polovicou Pokladu templárov II a keby aj nie, neviem, či by som to z tej výšky rozoznal. Zvyšok letu som predriemal, čo sa ukázalo ako dobrá stratégia, keďže tých možností na driemanie veľa v nasledujúcich hodinách/dňoch nebolo.

PONDELOK

Keď sme pristáli na medzinárodnom terminále letiska Indiry Gandhiovej v New Delhi, tak sme zistili, že letisko je v rekonštrukcii a prostredníctvom billboardov sa nám ospravedlňovalo za zníženú úroveň pohodlia, vraj dočasne. Šťastnou náhodou sme natrafili na oddychovú "lounge", zhodou okolností jediné miesto,Image odkiaľ sa dalo busom dostať na domáci terminál. Nejaký vtipkár od nás navrhoval ísť peši, ale po 20 minútach strávených v autobuse sme sa opäť jednomyseľne zhodli, že počkať na bus bol jeden z tých lepších nápadov, aké sme v ten deň mali. Na domácom terminále sme sa chystali usadiť a dohnať spánkový deficit. Keďže však miest na sedenie (na ležanie zabudnite) sme našli okolo 20 a ľudí na terminále okolo 200, jasný nepomer zapríčinil ďalší odklad vytúženého odpočinku. Okolo obeda sme sa konečne pohli smerom Goa. Tomu však predchádzalo zopár kontrol, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani ten najbyrokratickejší úradník v Bruseli: "Máš vodu vo veľkej batožine? To nemôžeš! Daj si ju do príručnej! Že v EU je to naopak? Milý môj, toto nie je EU!" alebo "Máš pečiatku na príručnej batožine? Nemáš? No tak pekne naspäť! Že sa ti roztrhol lístok s pečiatkou? Tak si choď zháňať nový lístok! Že to bude trvať dlho? Nevadí, máme čas!" Samotné palubné lístky nám kontrolovali najmenej štyrikrát... ImageTo, že ich hatlamatla angličtine sa nedalo veľmi rozumieť, bolo najmenej. Po dôkladnej kontrole sme sa usadili pri našom gejte a čakali. S nami sedelo asi milión ľudí a čakalo na ďalších šesť letov z toho istého gejtu. Ale hlavne, že sme sedeli. Okolo stále pobehovali fešné dievčiny a vykrikovali čísla letov a poháňali všetkých cestujúcich. Dosť sme sa tomu smiali, ale o pár minút sme pochopili, prečo to tak je, keď sme prepočuli "Final call for Goa", ktorý bol podľa všetkého aj prvý, a takmer sme zmeškali lietadlo.

Do Goy sme nakoniec doleteli, ale ešte sme ani zďaleka neboli za vodou. Vetu "Už len kvôli tomuto sa sem oplatilo prísť!" vyslovil Martin po prvýkrát, keď si to domáci šofér začal s nami hasiť po "ceste" tretej triedy nebezpečnou rýchlosťou. Sliepky, kravy, cyklisti, protiidúce autá, všetko jedno. Ale hlavne, že sme došli.

Na hoteli nás čakala asi najťažšia úloha turnaja, a to ubytovať sa. Predseda čo-to už naznačil na szhk fóre, ale to treba zažiť. Ak mi aspoň 5 krát nepovedali "Twenty minutes", tak ani raz. V ten deň sme zistili, že "Twenty minutes" trvá v Indii dve hodiny; Blanka zistila, že štyri...

ImageAle aspoň voda stála za to. Teplučká, celkom čistá, s vlnkami, presne tak si predstavujem dovolenkový raj. Večer bola welcome party pod šírym nebom, kde sa na mne vyšantilo zopár komárov a asi štyrikrát som sa spotil, posledný raz tuším už po polnoci. Dopomohla k tomu aj pikantná indická kuchyňa.

UTOROK

Na izbe som bol s Peťom, ako už tradične vždy keď sa dá. Ráno sme sa zhodli, že takú chybu (vypnúť klímu na noc) už nezopakujeme a ďalšie noci sme sa aj celkom slušne vyspali. Teraz som sa však cítil dosť unavený a nevedel som si predstaviť, aký budem večer. V takom stave začala súťaž. Indickí organizátori rozhodli, že celá súťaž jednotlivcov prebehne v jeden deň a na druhý budú len dve súťažné kolá družstiev a všetky možné play-offs.

1. kolo – Welcome kolo – rôzne úlohy plus 4 klasiky. Veľmi pekné kolo s písmenovým, tipovacím, "numeral", "outside sum", párnym a diagonálnym sudoku som ako-tak zvládol. Okrem 2 najťažších a všetkých klasických potvor som urobil 4 úlohy a po prvom kole som bol na 17. až 26. o pár bodov pred Peťom.

2. kolo – Klasika – z 12 úloh som mal 7 sudok s dvomi hlúpymi chybami, takže rovnako ako Peťo len päť uznaných. Peťo sa však zameral na najťažšie, ja na stredné. Úradujúci majster sveta v logike, Pal Madarassy stihol len tri... Dvaja borci (Snyder a Ondroušek) stihli všetko, Jakub Ondroušek dokonca v neuveriteľnom čase pod tri minúty na úlohu. Ja som mal priemer osem, Madarassy trinásť...

 Image
 Martina krása dievčat vôbec neovplyvnila

3. kolo – Pár/Nepár – 6 pár/nepár variantov s tromi peknými novinkami plus 4 klasiky. Stihol som tri úlohy; Peťo všetkých šesť variantov a výrazne sa odo mňa odpútal a začal sa pohybovať na hranici prvej desiatky. Všetko nemal nikto. V tomto kole skončil Peťo 4. az 8.

4. kolo – 6 klasických variantov (diagonálne, súčtové, trio, súsledné, nepravidelné a extra región) plus 4 klasiky. Peťo mal opäť všetkých 6 variantov, ja 4 ale s 1 chybou. Peťo skončil v tomto kole 9. a Martin 28.

5. kolo – Susedia: 7 nových variantov plus 4 klasiky - konečne som zabral. V tomto kole som bol 12., Peťo 16, Blanka 35. Mal som 6 variantov, Peťo 5 plus prvýkrát aj jednu klasickú potvoru. Po tomto kole bol Peťo na konci prvej desiatky, ja okolo 30. Blanka a Martin útočili na 50. miesto.

6. kolo – 8 klasik vo forme štafety. Peťovi vyšlo, v tomto kole bol deviaty; zvyšku slovenského logického tímu klasiky nezapasovali, aj keď sme všetci porazili napríklad Wei-Hwa-Huanga, bronzového z Luccy a viacnásobného majstra sveta v logike.

7. kolo – Twins – každá úloha pozostávala z dvoch mriežok so spoločným zadaním a určitým prepojením. Napr. dva rôzne killery museli mať rovnaké riešenie, dve sudoku nesmeli obsahovať rovnakú cifru na rovnakom mieste a pod. Peťovi kolo nevyšlo, skončil 27., čo rozhodlo, že mu finále ušlo o pár mizerných bodov, presne ako v Bulharsku a Brazílii na MS v logike. Ja som bol v tomto kole 29. a Blanka 31.

Suma sumárum; Peťo skončil 12., ja 32., Blanka 51. a Martin 55.

ImageV družstvách sme boli po prvom dni desiati.

Za zmienku z prvého dňa stoja aj časté výpadky elektriny, ktoré narúšali koncentráciu takmer všetkých. Pravda, okrem jedného člena austrálskeho družstva, ktorý si v takomto momente vytiahol baterku (!!!) a riešil by pokojne ďalej, keby mu dovolili. Austrálčania boli sami o sebe dokonalou atrakciou majstrovstiev, ako jediní vydržali na otváracom ceremoniáli v oblekoch pri tropických teplotách a povráva sa, že vyhrali všetky "drinking competitions", ktoré sa v Goe ten týždeň konali. Pravda, mnohých sa zúčastnili len oni sami... Dokonale nahradili írske družstvo z Prahy, ktorého jeden člen sa po skončení súťaže sťažoval, že skončil úplne posledný, dokonca aj za jedným súťažiacim, ktorý sa v Prahe ani neobjavil... Íri sa totižto učili riešiť sudoku až priamo v Prahe.

Rýchlo a bezpečne naprieč Indiou 2.časť

S podtitulom AEROLINKY MOJE DRAHÉ

STREDA


V stredu bola na programe len súťaž družstiev, takže sme s Peťom na izbe kecali dosť dlho do noci, aj keď som sa ho snažil presvedčiť, že hádam by sa mohol do toho play-off predrať, ale on si nedal povedať a mlel len to svoje, že to vidí na dáke dvanáste miesto. Nakoniec mal pravdu, skončil podobne ako v Borovtsi a Riu... 

ImageSúťaž družstiev pozostávala z dvoch kôl, prvým bol tradičny weakest link a druhým skladačkové kolo. Pri weakest linku som sedel spolu s Thomasom Snyderom, minulým, súčasným a možno aj budúcim majstrom sveta, tak som žartoval, že ak niečo nebude vedieť, nech sa popýta, veď ja rád poradím a nebudem pritom robiť žiadne drahoty. Sa len smial a vravel, že ak budem aj ja niečo potrebovať, nech sa kľudne pozriem. To mi prišlo na um až potom, keď odovzdával (a ja som sa babral v polovici), že som sa nestihol pozrieť... Mi to pripomenulo, ako Tonko Hudák rozprával po Arnheme 2003, keď sedel vedľa Wei-Hwa Huanga, že dokým on si vybral, ktorú úlohu bude riešiť ako prvú, tak Wei-Hwa obracal prvú stránku s dvomi hotovými úlohami a popritom si nespokojne šomral popod nos, aký je dnes pomalý... 

Organizátori pripravili na toto kolo celkom pekného samuraja, z ktorého sa prenášalo pár číslic do ďalšieho klasického sudoku a mne sa stalo, čo sa stať muselo. 24 číslic som preniesol správne a pri poslednej som sa pomýlil. Potom som sa len čudoval, keď som slávnostne odovzdával tú klasiku, že mi vravia "Not good". Nakoniec som to celé vygumoval a prepísal ešte raz, no kým som sa dostal ku spoločnému stolu, kde už sedel Peťo a žrali ho mrle (a to nehovorím o kapitánovi), uplynulo tak veľa času, že bol aj koniec a my sme nestihli doriešiť spoločnú úlohu. 

V druhom spoločnom kole sme dostali tri sudoku rozstrihané na márne kúsky a mali sme ich poskladať a vyriešiť. Zložili sme dve škaredé potvory a dokonca sme ich aj vylúštili, čo sa všetkým nepodarilo, ba dokonca hviezdny tím USA nezložil nič a za toto kolo mali nulu ako aj Austrália. Stálo ich to prvé miesto a dokonca aj medailu, čo sa stalo prvý krát v histórii MS v LU či sudoku. Nakoniec to na vytúženú desiatku nestačilo a obsadili sme 11. miesto. Vyhrali Česi pred Japonskom a Nemeckom. 

ImageV semifinále play-off sa predstavilo osem najlepších borcov po základnej časti, z toho TRAJA Česi, dvaja Japonci a po jednom riešiteľovi z USA, Veľkej Británie a Nemecka. Trochu prekvapivo vyhral Japonec Kusui, do finále postúpil i Hrazdíra z ČR a s menšími problémami aj dvaja najlepší zo základnej časti Snyder a Ondroušek. V klasickom finále vyhral Snyder (USA) pred McNeillom (V.Británia) a Leyom (Nemecko). V "normálnom" finále Snyder pred Kusuiom a Ondrouškom. 

Večer sa mi podarilo ešte zjednať zopár vyrezávaných slonov za dobru cenu. Asi až pridobrú, keďže na mňa škaredo zazerali, keď som odchádzal z obchodu... Podľa mňa aj tak zarobili až moc.


ŠTVRTOK

Vo štvrtok ráno sme sa s hotelom lúčili rovnako, ako sme sa s ním zvítali, čiže sťažnosťami a Twenty minutes. Po tom, ako sme vopred nahlásili na recepcii odchod skoro ráno s tým, že raňajky chceme brať so sebou, nám ani na um neprišlo, že z recepcie sa táto infoška do jedálne nedostane... Asi som mal ísť rovno za kuchárkou... (Na tej recepcii sa tuším strácali všetky info. Aj moje pohľadnice, na príchod ktorých už čakám tri mesiace...) A tak nám aspoň narýchlo (no, narýchlo, veď viete, twenty minutes) pripravili niečo malé (doslova) pod zub. Avšak dobrá nemecká povaha sa nezaprela a Michael Ley sa s nami podelil o jeho prídel. Tuším som mu ešte v Budapešti za to ďakoval.

ImagePo príchode na letisko Goa-Dabolim bez nejakých ďalších vážnejších príhod sme sa dozvedeli, že náš let zrušili a že nám aj chceli dať vedieť, ale ako to mali chudáčikovia spraviť, keď my, zlí Európania, sme ich neinformovali, v ktorom hoteli budeme. To, že v rezervácii mali uvedené všetky možné kontaktné údaje o našich mailoch, mobiloch atď. ich nejak nezaujímalo. Keďže boli s nami aj naši maďarskí kolegovia, tak Gyorgy len krútil hlavou a tuším im chcel aj nahádzať, ale potom veľkodušne povedali, že môžeme ísť buď ich letom o sedem hodín neskôr alebo letom inej spoločnosti o 5 minut, samozrejme ak zaplatíme ako riadni cestujúci. Oni nám potom iste vrátia peniaze za ten ich zrušený let. Tak sme teda zaplatili a expresne sa nalodili. Tie peniaze nám na moje obrovské prekvapenie neskôr naozaj vrátili. Teda aspoň tak som počul
J

V Bombaji sme sa presunuli z letiska do prístavu za približne jednu hodinu a vyrazili na výlet loďkou na tzv. Elefanta Island (kultúrne dedičstvo UNESCO). Ja som naivne očakával slonov, ale dostalo sa mi vysvetlenia, že pomenovanie dostal ostrov podľa toho, že pri príchode bielych dobyvateľov sa našla na ostrove obrovská socha slona. Samozrejme, neskôr zmizla nevedno kam. Tak sme síce slonov nevideli, ale zato opice, psov a netopierov, čomu sa najmä Blanka očividne potešila. Cestou naspäť sme sa od miestneho domorodca dozvedeli kopec zaujimavých faktov, ako napr. to, že najmä kvalifikovaní Indovia sa húfne vracajú späť do vlasti (aj z USA či VB), keďže ich tu dokážu zaplatiť minimálne rovnako ako v zahraničí a že Bombaj má byť do 10 rokov najvyspelejšie mesto sveta, avšak aj to, že kvôli obrovskému znečisteniu má priemerný Bombajčan pľúca ako fajčiar s 20-ročnou "praxou".

ImageNa cestu z prístavu na letisko sme mali tri hodiny, avšak keď sme po prvej hodine boli asi v tretine cesty, začal som uvažovať, či mi vôbec dnes odletíme. No, keby sme neodleteli z Bombaja, tak by sme neodleteli ani z Dillí a ktovie kedy by sme uvideli starú dobrú Európu. Šoférovi sme naschvál povedali, že nám to letí o polhodinu skôr ako naozaj a on sa v prvom momente škeril, že no problem, po hodine bol no problem už bez škerenia a po ďalšej hodine už len krútil hlavou. Nakoniec sme to stihli, ale v takom strese som už dávno nebol. Šofér to využil a hneď k cene za odvoz prirátal príplatok za extra expres, pričom sme celú cestu mohli ísť v priemere tak 10 km/h. Tuším nás ráno na to ktosi upozorňoval, že po zotmení nastáva v Bombaji jedna veľká zápcha, ale kto by takým detailom venoval ráno pozornosť... V úschovni batožín nás tiež ogabali, no v tej chvíli mi to bolo jedno a dal by som aj všetko, čo som mal vo vreckách (zas toho toľko v hotovosti nebolo), len aby sme to stihli. Na letisko sme vtrhli asi 45 minút pred odletom, pardon oficiálnym odletom. Kto mohol vedieť, že odlet sa posunul o dve hodiny... Tak sme sa nakoniec ponáhľali zbytočne. Do Dillí sme sa však dostali tuším ešte pred polnocou.

PIATOK

V Dillí sme sa opäť naložili do Royal Jordanian a všetko bolo opäť v najlepšom poriadku. V Ammane sme ešte zazreli veľké lietadlo spoločnosti "Lietajúci koberec", no po týždni v Indii mi to už ani neprichodilo ako atrakcia. Veď v Brne majú cestovnú kanceláriu "Zabloudil", tak čo. Výber 50 filmov, 150 hudobných nosičov, dobrá strava a dva Heinekeny urobili svoje a všetci sme sa rýchlo pobrali do ríše snov okrem Martina, ktorý spiacu trojicu naklonenú na jednu stranu ihneď zvečnil. Z Viedne už pre nás, skúsených cestovateľov, nebol problém doraziť do Bratislavy, Púchova či Martina, proste všade tam, čomu hovoríme domov.

Toť fsjo, už teraz sa teším na ďalšiu expedíciu.

Last Updated ( Saturday, 14 January 2012 )
 
< Prev   Next >
Advertisement
Advertisement
Advertisement
Advertisement