| Aj keď pomôcok v tomto odvetví akosi ubúda, dopyt po nich naopak rastie. V dnešnom pretechnizovanom svete sa už nestačí spoľahnúť na nadobudnuté vedomosti, či klasickú (a už aj historickú) pomôcku Jána Beličku - Abeceda krížovkára. Aj keď treba priznať, že pri nej vyrástli naozaj asi tisícky krížovkárov. Abeceda totiž vyšla ešte v roku 1972 a odvtedy sa dočkala až piatich vydaní (2.-1973; 3.1978; 4.-1984 a 5.-1993). Na trh sa vďaka chuti a mravenčej robote dostali ďalšie knižné publikácie. V roku 1993 vyšiel v gescii časopisu Šibal Krížovkársky slovník a v rokoch 1995-1997 vydala Concordia trading päťdielny cyklus Petra Krajčíra Encyklopédia krížovkára, ktorého jednotlivé časti sa kde tu ešte v kníhkupectvách nachádzajú. V roku 2005 prispelo do vienka české Ottovo nakladatelstí s Veľkým krížovkárskym slovníkom (v slovenčine), ktorý je stále dostupný. Poslednou novinkou (koniec roka 2007) je prehľadne spracované dielo z dielne časopisu RELAX a Dušana Čupku - Šepkár, ktoré ucelene poskytuje stovky výrazov, ktoré sa nazhromaždili počas dlhoročnej práce pri vytváraní krížoviek v redakcii časopisu. Pre autorov krížoviek však takéto pomôcky nepostačujú a preto im odporúčame overené jazykovedné diela ako je napríklad Krátky slovník slovenského jazyka (VEDA 2003), Historický slovník slovenského jazyka I - VI (VEDA 1989 - 2005) Slovník slovenských nárečí I a II (VEDA 2004 - 2006), Róbert Lalúch, Monika Koncová - Slovník značiek a skratiek (IKAR 2004), Ivanová-Šaling Slovník cudzích slov (viac vydaní) a samozrejme Slovník súčasného slovenského jazyka A-G (VEDA 2007). |
|
Z času na čas sa asi každému stane to, že nájde v časopise úlohu, ktorú nevie riešiť a nevie ani postup, ako na to. V nasledujúcej časti sa preto pokúsime postupne priblížiť niektoré z nich, aby ste sa s nimi mohli oboznámiť a naučili niečo nové. Príklad v básnickom vyjadrení (zvýraznené slová tvoria legendu pre náznak a výsledok): SUŽOVAŤ SA BUDE STARKÁ, tak si hudiem. riešenie: Natrápi sa stará pani. |
PREŠMYČKA - asi najznámejšia hádanka vôbec, jej cieľom je z náznaku, ktorý tvorí základ každej hádanky získať poprehadzovaním (prešmyknutím) hlások žiadaný výsledok. Za názvom hádanky je zvyklosťou uvádzať, čoho sa má výsledok týkať (napr. zemepisu, medicíny, hudby, literatúry a pod.), aby riešiteľ vedel, ktorým smerom má "hádať" riešenie. Ukážky: Marta, čká sa mi - stará mamička; Ondro mi deti láska - Drietomská dolina; tety a svokry - Vysoké Tatry; Dones krovia! - Kosodrevina.
Ako ste si všimli, v prešmyčkách nemusia byť vždy dodržané dĺžne a ani interpunkčné znamienka.
Príklad v básnickom vyjadrení: PULZ DOKTORKY čudne bije, akási je iná. Či má na tom dáku vinu VRELÁ ÚDENINA? riešenie: tep lekárky - teplé párky |
ZÁMENKA - jej výsledok dostaneme, ak nejakú hlásku v náznaku nahradíme inou. Ak je náznak rozvitý (z viac slov), možno zameniť hlásku v každom jednom slove, alebo urobiť len jednu zámenu v celom takomto náznaku ako celku. V zámenke je možná i viacmiestna zámena toho istého písmena v náznaku, ale vtedy sa musia v danom slove meniť všetky rovnaké hlásky na iné hlásky, ale tiež rovnaké (napr. každé O za I). Menej kvalitná zámenka je taká, ak je v jednej hádanke skombinovaná súčasne viacmiestana i normálna zámena. Ukážky: machule - marhule; diplomatky - dielo matky; Sioux, antipód, okále - silu Xantipa dokáže; váha dra/vá hydra; volvo, vorvaň, Até - bol bobor baňatý (kombinovaná)
Ďalší poznatok v hádankách je ten, že na písaní veľkých a malých písmen nezáleží.
|