ukážka slovenskej krížovky
z roku 1941
 
 
  
 
Prapôvod krížovky sa datuje do roku 79 nášho letopočtu. Ide pravdepodobne o najdokonalejší tvar krížovky, ktorá sa našla v ruinách Pompeí pod nánosom popola zo sopky Vezuv. Na kamennom náhrobku je vytesaný nápis, ktorého slová možno v latinčine čítať rôznym smerom a vždy vytvoria v slede súvislú vetu SATOR AREPO TENET OPERA ROTAS , ktorá v preklade znamená že tu odpočíva "oráč Orepo, držiaci pri práci pluh".

Prvá mediálne publikovaná krížovka sa podľa všetkého objavila 14. septembra 1890 v talianskom časopise Il secolo della Domenica Illustrato. Návrh vznikol z pera Giuseppeho Airoldiho a bol prezentovaný pod názvom "Per il tempo passare" ("Ako tráviť čas").

O vzniku krížovky ako takej existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že vznikla vo väzení Kapského Mesta, kde si za tragické následky dopravnej nehody odpykával trest Victor Orville z Oxfordu. Za päť rokov prečítal všetko, čo bolo vo väzenskej knižnici, skladal i riešil šachové úlohy a napokon sa začal hrať so slovami. Pôvodnou sieťkou boli dlaždice jeho cely, ceruzu mu nahradila krieda - a krížovka bola na svete. Hodnoverné fakty ale potvrdzujú, že autorom krížovky, tak ako ju poznáme dnes, bol Arthur Wynne (obrázok vpravo). Tento pôvodom Angličan emigroval ako chlapec do USA. V New Yorku začal pracovať v denníku New York World, kde viedol zábavnú rubriku Fun, ktorá obsahovala rôzne kvízy, testy a žartovné hádanky. Na Vianoce šéfredaktor požiadal Arthura aby priniesol niečo nové. Ten vyhotovil novú hádanku zloženú zo slov vpísaných do obrazca a tak sa v čísle z 21. decembra 1913 objavila krížovka pod názvom Word-Cross (slovo - kríž, krížom).Krížovka vyšla s inštrukciami: "Vyplňte malé políčka slovami, ktoré sa zhodujú s uvedenými definíciami." Jednoduchá zábava mala ohromný úspech, ihneď sa stala veľmi populárna a začala sa objavovať každý týždeň. Onedlho si začali Wynneovo "duševné cvičenie" požičiavať aj iné noviny, pričom postupne sa krížovka dostala na stránky všetkých významnejších novín a časopisov, nuž a publicita tvorí popularitu, vďaka ktorej krížovka zakrátko obletela celý svet, prišla i k nám, žije a rozvíja sa.

Prvá kniha krížoviek vyšla v roku 1924. "Ľudia akéhokoľvek veku, oboch pohlaví, intelektuáli i nevzdelanci, v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu a na akomkoľvek mieste, v reštauráciách a metre, všetci nazerajú do tých štvorčekov", písal vtedy redaktor New York Times. Vznikali a vznikajú nové odrody, rozmachom vedy a techniky a zbližovaním kultúr sa krížovka obohacuje o nové výrazy. Slovné pojmy ako ornamentovka, švédska krížovka, slabiková, mozaiková, oblúková sú v mnohých prípadoch síce laikom neznáme, ale v grafickom vyjadrení sa s nimi stretávame takmer denne.

Krížovkárske a hádankárske hnutie má na Slovensku už tradíciu takmer 100 rokov. Svedčia o tom rôzne historické záznamy, z ktorých sa dozvedáme že už v roku 1927 ako krížovkársky autor viedol prof. Július Marschalko slovenský kútik v českom časopise Důvtip. Tento priekopník slovenskej krížovky v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novým krížovkársko-hádankárskym časopisom KRÍŽOM-KRÁŽOM a po vojne šíril v Žiline toto umenie medzi svojich nasledovníkov.Napriek vojnovému obdobiu sa vývoj krížoviek a hádaniek nezastavil. Postarali sa o to najmä na dnešné pomery nezvykle mladí autori, čo spôsobila najmä vojna.  Postupne vznikli ďalšie časopisy ako HLAVOLAM a SLOVENSKÁ HÁDANKA A KRÍŽOVKA (časopis prvého Zväzu slovenských hádankárov a krížovkárov). V januári 1955 začína vychádzať časopis KRÍŽOVKÁR A HÁDANKÁR, ktorý neskôr pod názvom LIŠIAK nemalou mierou prispel k rozvoju tohto hnutia u nás. Spolupráca medzi redakciou Lišiak a krúžkami vyústila ku vzniku prvých ucelených materiáloch, ktoré dávali základ pre rast kvality krížoviek a hádaniek. Schválili sa Základné smernice pre tvorbu krížoviek, bodovací systém Grand Prix, Zásady pre organizovanie turnajov. Knižne vyšla dnes azda najznámejšia pomôcka pre krížovkárov Abeceda krížovkára Jána Beličku a za podpory redakcie Lišiak pôvodné i nové hádanky spracovali a v historických Paberkoch vydali MUDr. Stanislav Strmeň a Viktor Šimčisko.

Od roku 1983 začal vydávať riešiteľský občasník HRON, ktorý vychádzal v náklade na tú dobu neuveriteľných 300 kusov. O pár rokov neskôr sa stal tento občasník základom pre vznik súčasného časopisu RELAX, ktorý je tak historicky druhým najstarším titulom, ktorý stále ešte vychádza. Po roku 1990 vzniklo ale aj zaniklo niekoľko desiatok časopisov, s rôznou kvalitatívnou úrovňou. Žiaľ mnohé ešte aj dnes publikujú krížovky od nekvalitných autorov, ktorí si výrazy vymýšľajú a doslovne klamú čitateľa.  
  

Dnes je asi ťažké zistiť čo bolo skôr - krížovka či hádanka. Ľudová hádanka, ktorou si náš ľud bystril um a spríjemňoval dlhé chvíle sa formovala prirodzeným vývojom národnej slovesnosti a nemá presný dátum svojho vzniku. Navyše sa v dávnych rokoch hádanky ani nedostávali do vtedajších novín, alebo iných foriem publikovania. Zostávala len ľudová tradícia, na ktorú ale dnešné hádanky nadväzujú. Vyžiadalo si to len presné pravidlá, podľa ktorých sa tvoria a rieši.
  
titulka časopisu
Lišiak z roku 1967
A hoci mnohí považujú hádanky za náročnejšie, hranica s krížovkou a hádankou sa ani nedá presne určiť. Napriek tomu sú tieto umelé hádanky známejšie, aj keď si to ani neuvedomujeme. Skúste si spomenúť na "Ráčika" KOBYLA MÁ MALÝ BOK, ktorý má už preukázateľne viac ako 80 rokov. Hádanky sa ale pomaly a isto vytrácajú úplne. Dnes ich už nájdete len v 1-2 časopisoch a to aj napriek tomu, že takéto umelé hádanky sú svojou povahou súčasťou kultúrneho dedičstva národa.