Viktor Šimčisko patrí k slovenskej interpretačnej špičke už od začiatku svojej umeleckej kariéry. Študoval u profesorov Aladára Móžiho a Albína Vrteľa. Okrem diel pre Slovenský rozhlas nahral ako sólista a komorný hráč viacero CD platní pre anglické, nemecké i japonské spoločnosti. Pre Campion Records nahral Concerto Gregoriano a Jesennú poému od Ottorina Respighiho a bol označený za "magnifique interprete" hudby O. Respighiho. Na domácich i európskych pódiách predniesol medzi iným husľové koncerty Mozarta, Brucha, spomínaného Hindemitha, Prokofjeva, Šostakoviča, Respighiho, Kobajašiho atd. V rokoch 1991-2001
už ako 45 ročný bral súkromné hodiny u známeho viedenského prof.Wolfganga Schneiderhana, ktorý pozitívne ovplyvnil jeho umelecké napredovanie. V roku 1991 napísal The Gramophone, že Viktor Šimčisko patrí k európskym umelcom "par excellence".
"Šimčiskova interpretácia vychádza z pozície skúseného praktika, ktorý vie vystihnúť hudobnú a myšlienkovú ideu diela. Jeho hra poslucháčov oblažuje jasným zvukom, zreteľnosťou v témach, zmysluplnosťou vo fráze vyjadrenou kvalitným tónom. Údelom viacerých slovenských huslistov je dvojitá koncertná kariéra: sólisticko-komorná a orchestrálna. Predpokladom jednej aj druhej je celoživotná profesionalita, dokonalá technika, zmysel pre súhru a ovládanie špecifík jednotlivých hudobných štýlov. Šimčisko je suverénny v oboch oblastiach. O jeho kvalitách vypovedajú mnohé kritiky v domácich periodikách, ale aj zahraničné recenzie. ... Je impozantné, ako si umelec popri hráčskych povinnostiach v orchestri udržal postavenie koncertujúceho sólistu a vyhľadávaného komorného spoluhráča. Mimoriadne cenný je jeho záujem o tvorbu slovenských autorov, čo dokazuje aj veľký počet nahrávok v SRo."
(Slovník slovenského koncertného umenia II)
Po problémoch v Slovenskom rozhlase, znížení počtu členov orchestra a zásahoch do umeleckej práce zo Symfonického orechestra SRo na protest proti praktikám riaditeľky Zemkovej odchádza. Viktor sa stal hlasom celého orchestra, ktorý sa začal rútiť do neznáma. Dôvodom odchodov bolo zaradenie väčšiny členov orchestra do najnižšej platovej triedy v rozhlase. "Človek s 25-ročnou praxou a vysokou školou má hrubý plat 11-tisíc korún," tvrdil Šimčisko. Pani riaditeľka Zemková svoje zmeny obhajovala zlepšením výkonu orchestra. "Hrá ako nikdy predtým, pracuje na plný výkon," povedala. "Ak dobre hrá, je to preto, že profesionálna česť tých ľudí im nedá hrať inak," oponoval jej Šimčisko. Dodal, že na otvárací koncert si museli zohnať 23 hudobníkov zvonku, ako výpomoc za asi 100-tisíc. (zdroj ČTK)
Viktor Šimčisko je všestranným riešiteľom i autorom krížoviek i hádaniek. Publikovať začal už od roku 1962 (ako 16 ročný) a už od prvých výtvorov „zaťal“ veľmi vysoko. Kvalitná a prezieravá invencia sa napriek mladému veku nedala nepovšimnúť. Svojim príchodom pozdvihol aj silu bratislavského krúžku Dunajci, ktorému sa tým začalo dariť aj na podujatiach, ktoré sa organizovali v Čechách. Už o rok 16.11.1963 vyhráva ako 17 ročný Celoslovenský lúštiteľský turnaj a zaraďuje sa tak medzi našich velikánov. Počas svojej lúštiteľskej kariéry zatiaľ neokúsil takú prehru, aby pri svojej účasti na niektorom zo slovenských turnajov nestál na pomyselnom stupni víťazov. V roku 1973 preberá spolu s priateľom a kolegom Stanislavom Strmeňom od primátora Bratislavy čestné uznanie za záslužnú kultúrno-osvetovú činnosť. Autorská dvojica Strmeň – Simčisko sa zaslúžila aj o vydanie dnes už ojedinelej pomôcky pre hádankárov (Slovenská hádanka).
Ako autor sa okrem časopisov podieľal na viacerých významných podujatiach. Pravidelne zabezpečoval najstarší
Západoslovenský prebor Dunajcov, svoje nápady však po viac krát prepožičal aj na
Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov i družstiev. S menom Viktora Šimčiska sa na Slovensku spája však ešte jeden významný historický fakt. Z prehľadu publikovaných krížoviek v časopisoch v minulých rokoch sme zistili, že práve Viktor Šimčisko bol tým prvým, ktorý začal vytvárať dnes tak polupárne švédske krížovky. Tú prvú s jeho menom sme objavili ešte v roku 1972. Prvé roky si však tento druh krížovky veľkú popularitu medzi riešiteľmi nezískal a tak trvalo takmer 20 rokov, než sa švédska krížovka udomácnila u nás natrvalo
.
V roku 1984 Viktor Šimčisko s Ivanom Noskajom vyhráva ex-equo prvé Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov, pričom Majstrovský titul medzi družstvami získal s krúžkom Dunajci počas 31 ročnej histórie turnaja už 13 krát. V roku 1985 sa v bývalej Juhoslávii spolu s kolegami Pavlom Čiernym a Ľudovítom Kordischom zúčastnil
3.Medzinárodného krížovkárskeho maratónu, kde sa im v 24 hodinovej non-stop súťaži v tvorbe krížoviek podarilo vytvoriť rekord a vyhotoviť dovtedy najväčšiu československú krížovku, ktorá mala 25 stĺpcov, 560 riadkov a použilo sa v nej cca 3000 výrazov.
Svojho času ho jeden z historikov krížovkárskeho diania nazval „rýchlopiscom“, pretože často dokáže vylúštiť hádanku za niekoľko sekúnd. Výstižnejšie prirovnanie je však asi virtuóz. Nielen preto, ako narába so svojim hudobným nástrojom, ale hlavne preto, že sa vie „obracať“ v akejkoľvek krížovke a v akejkoľvek hádanke. Navyše si ho mnohí vážia pre jeho charizmu a mile ľudský vzťah ku každému človeku. Možno je to spojené s jeho vášňou, ktorou sa stalo Japonsko. Keďže tu viac krát koncertoval, mal možnosť spoznať túto krajinu hlbšie ako len obyčajný turista. Japonsko mu učarovalo nielen ako čosi nezvyčajné a pre našinca veľmi vzdialené, ale hlavne mentalitou ľudí, ktorá mu je srdcu blízka. Ich spôsob života ho častokrát inšpiruje i v osobnom živote.
