O našich predchodcoch.

Krížovkárske a hádankárske hnutie má na Slovensku už tradíciu takmer 100 rokov. Svedčia o tom rôzne historické záznamy, z ktorých sa dozvedáme že už v roku 1927 ako krížovkársky autor viedol prof.Július Marschalko slovenský kútik v českom časopise Důvtip. Tento priekopník slovenskej krížovky v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novým krížovkársko-hádankárskym časopisom Krížom-Krážom a po vojne šíril v Žiline toto umenie medzi svojich nasledovníkov.

Na 1.celoslovenskom zjazde krížovkárov a hádankárov bol 20.1.1946 profesor štátneho Gymnázia v Žiline Július Marschalko zvolený za predsedu Zväzu slovenských krížovkárov a hádankárov so sídlom v Žiline. Za tajomníka zväzu bol zvolený Dr.Pivko. V Žiline sídlila i redakcia zväzového časopisu Slovenská krížovka a hádanka, ktorej zodpovedným redaktorom bol práve J.Marschalko. V roku 1947 vydala redakcia prvú slovenskú pomôcku - krížovkársky slovník od Júliusa Marschalka pod názvom 1500 slov pre krížovkárov, v roku 1948 vyšlo jeho druhé rozšírené vydanie 3000 slov.

V januári 1955 začína vychádzať časopis Krížovkár a hádankár, ktorý neskôr pod názvom Lišiak nemalou mierou prispel k rozvoju tohto hnutia u nás. V redakcii sa vystriedalo niekoľko osobností z oblasti kultúry a umenia ako (napr. Viktor Šimčisko-husľový majster Filharmonického orchestra Slovenského rozhlasu, Stanislav Štepka-Radošinské naivné divadlo). Šéfredaktorského žezla sa okrem iných ujal aj Ján Belička (27.10.1932 - 3.8.1995) autor nezabudnuteľnej pomôcky Abeceda krížovkára. Činnosť redakcie po niekoľko desaťročí ovplyvňoval aj Vladimír Kulčický (4.10.1905 - 27.7.1981). Tento propagátor slovenskej hádanky sa okrem profesného zamerania venoval najmä deťom a svojou charizmou dokázal pritiahnuť množstvo svojich nasledovníkov. Začali sa organizovať turnaje a prebory, ktoré medzi svojimi návštevníkmi vystriedali už niekoľko generácií. Autori i riešitelia sa schádzali v 25 krúžkoch a kluboch, kde si rozširovali svoje vedomosti a skúsenosti a spoločne zvyšovali úroveň vydávaných diel. Okrem práce sa však nadväzovali aj nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes.

Spolupráca s Lišiakom vyústila ku vzniku prvých ucelených materiáloch, ktoré dávali základ pre rast kvality krížoviek a hádaniek. Schválili sa Základné smernice pre tvorbu krížoviek, bodovací systém Grand Prix, Zásady pre organizovanie turnajov. Knižne vyšla dnes azda najznámejšia pomôcka pre krížovkárov Abeceda krížovkára Jána Beličku a za podpory redakcie Lišiak pôvodné i nové hádanky spracovali a v historických Paberkoch vydali MUDr. Stanislav Strmeň a Viktor Šimčisko.

Novodobý zväz.

Zmena ekonomických pravidiel zasiahla aj krížovkársko-hádankárske hnutie. Nové časy si vyžadovali vznik organizácie, ktorá by zastrešovala riešiteľov i autorov. Stretnutie zástupcov krúžkov a Lišiaka dňa 7.4.1990 v Prievidzi vyústilo v založenie Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov. Prípravný výbor na zasadnutiach v Trnave a Banskej Bystrici vypracoval tézy a stanovy zväzu, ktoré po pripomienkach boli nakoniec schválené, čím bol dňa 13.9.1990 SZHaK zaregistrovaný na Ministerstve vnútra ako občianske združenie.

Prvým predsedom sa stal Ing.Jozef Dóša (Hron) z Banskej Bystrice, ďalšími zakladajúcimi členmi boli Pavol Čierny, Ján Belička (obaja Lišiak), MUDr.Stanislav Strmeň, Ing.Jozef Kontuľ, Ing.Ľudovít Kordisch, Ladislav Žitňák (všetci Dunajci), Ing.Ivan Filadelfi (Bôbari), František Genšorík (Turiec), MUDr.Igor Platzner (Slovenári - dnes Žilinci), Peter Krajčír, MUDr.Pavol Tibenský (obaja Dumátori), Ing.Vladimír Konečný (Laugarício dnes Leukaristos), RNDr.Miroslav Ploščica, Ing.Peter Sloboda (obaja Gorali) a JUDr.Dušan Vojník (Torysek). V časopise Relax bola uskutočnená kampaň na novovzniknuté združenie, ktorá zaznamenala veľmi priaznivý ohlas. Politické zmeny tých dní, ako aj konkurenčné vplyvy ekonomiky však roztrieštili hlavne autorskú obec, kde vplyvom zmeny systému začali vznikať nové krížovkárke časopisy, ktoré nastúpili vyslovene komerčný charakter svojej cesty. Po rozdelení federácie prešiel aj Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov rôznymi etapami svojho vývoja. Po úvodnom nadšení ho postihla kríza, nakoľko bol založený výhradne na ochotníckom princípe. Nezáujem venovať svoj voľný čas tomuto hnutiu prispel k tomu, že viacerí slovenskí riešitelia vstupovali do Českého zväzu HaK, ktorý sa etabloval do nového prostredia oveľa rýchlejšie a to najmä kvôli dobrej organizovanosti a širšej členskej základni. Zmeny postihli aj niektoré krúžky a z ekonomických dôvodov sa prestali organizovať aj viaceré turnaje.

Na lepšie časy sa začalo blýskať po výsledkoch slovenských riešiteľov na medzinárodných Krížovkárskych maratónoch a Majstrovstvách sveta v logických úlohách. Úspechy čiastočne podnietil aj záujem médií, nakoľko je táto oblasť stále považovaná len za raritu. Obnova hnutia bola výsledkom viacerých stretnutí krížovkárov a hádankárov v rokoch 1997 - 1998, ktoré vyústili v obnovu stanov a zvolenie nového výboru SZHaK (predseda Ing.Ján Farkaš z Martina, podpredseda Milan Chudý z Prievidze a podpredseda Drahomír Lacko zo Žiaru nad Hronom). Výboru sa postupne podarilo postaviť združenie na nohy. Obnovili sa niektoré turnaje, pôvodné krúžky tiež našli opäť zmysel svojej činnosti. Nadviazala sa autorská spolupráca s rôznymi časopismi, vďaka zaujímavým projektom si na podujatia nachádza cestu čoraz viac i mládež. 

V roku 2007 sa na zhromaždení členom (sneme) zvolila nová rada už v kompletnom zložení predseda Ing.Ján Farkaš (Martin), podpredseda Milan Chudý (Prievidza), podpredseda Ing.Ivan Filadelfi (Prievidza) - v novembri 2008 sa zo zdravotných dôvodov funkcie vzdal, podpredseda Ján Turek (Poprad), člen MUDr. Igor Platzner (Žilina), člen Jozef Vaško (Nové Mesto nad Váhom) a člen Miroslav Šuňavec (Liptovský Hrádok). V januári 2008 sa v zmysle stanov stala členkou rady náhradníčka RNDr.Emília Rigdová (Poprad).