občianske združenie zamerané na rozvoj osobnosti, ducha a aktívnu náplň voľného času
Trochu histórie PDF Print E-mail
Written by Ján Farkaš   
Saturday, 24 November 2007
Svet zachvátilo šialenstvo v podobe tabuliek s číslami. Ide totiž o jedinečný hlavolam. Vypĺňajú ho ľudia všetkých generácií bez ohľadu na vzdelanie a spoločenské postavenie. Prepadli mu už milióny ľudí na celom svete. Prvý krát ho v Európe uverejnili 12.novembri 2004 v britských The Times. Cestujúci metra vtedy zabúdali vystupovať na zastávkach. Chodci zahĺbení do rébusu v novinách zase narážali do lámp pouličného osvetlenia. „Nie som si celkom istý, prečo je Sudoku návyková. Akurát viem, že to tak načisto je!“, povedal krstný otec rébusu, Novozélanďan Wayne Gould. Rébus Sudoku dnes nájdeme vo všetkých serióznych svetových denníkoch. Píšu sa o ňom knihy, preniká do mobilných telefónov. Kde sa ale tento hlavolam vzal? Číselné rébusy založené na dopĺňaní čísel pozná ľudstvo odpradávna. Najskôr to boli magické štvorce, v osemnástom storočí napríklad rébusy švajčiarskeho matematika a astronóma Leonharda Eulera. Pred dvadsiatimi rokmi sa jeden z číselných hlavolamov stal v Japonsku neobyčajne populárnym. Dostal názov Sudoku.

Pôvod hry

Pôvod hry leží mimo Japonska. Jej autorom je Howard Garnes, ktorý ju vymyslel v roku 1979. Rébus vychádzal pod menom Number Place v americkom časopise Dell Pencil Puzzles & Word Games ako jedna z mnohých logických úloh určených pre zábavu. Práve z tohto časopisu ju prevzali vydavatelia obdobného japonského magazínu Nikoli. Niekoľkokrát sa objavil aj na Majstrovstvách sveta v riešení logických úloh ktoré sa konajú od roku 1993. Za boom hlavolamu, ku ktorého skroteniu potrebujete len logické myslenie a kvapku sústredenia, môže päťdesiatdeväťročný Novozélanďan Wayne Gould. Tento bývalý sudca, v súčasnosti na dôchodku, objavil Sudoku v roku 1997 na návšteve japonského hlavného mesta Tokio. Hra ho uchvátila natoľko, že vymyslel špeciálny počítačový program, ktorý vie vygenerovať veľké množstvo mriežok s niekoľkými vpísanými číslami, základ rébusu Sudoku. Program bezplatne ponúkol londýnskym The Times, ktoré začali úlohu pravidelne vydávať. Konkurencia nespala a tak sa dnes sudoku publikuje po celom svete. Hra má v súčasnej dobe už stovky tisíc priaznivcov, najmä však v Japonsku, Veľkej Británii a Nemecku. I keď názov pochádza z japončiny, samotné korene princípu hlavolamu je zrejme treba hľadať už v hre Latinské štvorce, ktorú v 18. storočí vymyslel známy švajčiarsky matematik Leonhard Euler. Hra Latinské štvorce vychádza zo staršieho hlavolamu s názvom Magické štvorce. Tento typ hry by mohol mať korene v starom čínskom hlavolame Lo Shu.

Tisícročná história

Sudoku je menej náročným variantom magických štvorcov, ktorých pôvod siaha prinajmenšom do roku 2000 pred našim letopočtom. Podľa čínskej legendy zem vtedy zachvátila potopa. Prívaly vody neustávali, i keď ľudia neustále konali obete. Potom si jedno dieča všimlo, že sa z rieky Lo vynorila korytnačka, ktorá mala na svojom panciere bodky zodpovedajúce čísliciam 1 až 9. Boli usporiadané do troch radov a troch stĺpov tak, že súčtom čísel vodorovne, zvislo i šikmo bolo vždy číslo 15. Tomuto číslu sa niekedy hovorí magická konštanta. Ľudia pochopili, že musia vykonať pätnásť obetí, ako im ukázali číslice. Keď tak urobili, vody začali ustupovať. Prvý magický štvorec bol podľa miesta svojho pôvodu nazvaný Lo Šu.

Magické Umenie

Staré civilizácie prikladali číslam veľký magický význam. Z tohto dôvodu sa magické štvorce objavovali na rôznych miestach sveta. Z Indie poznáme štvorec o štyroch riadkoch a štyroch stĺpoch. Pochádza z mesta Khadžuraho v štáte Madhya Prádeš a je omnoho dokonalejší, pretože jeho výsledok - číslica 34 - vychádza i pri súčte čísel v jeho rohoch i pri ďalších kombináciách. Obdoba indického štvorca sa objavila i na známej rytine Albrechta Dürera Melanchólia zhotovenej v roku 1514. Tento letopočet je možné nájsť tiež na spodnej strane vyobrazeného magického štvorca.

Presné zákonitosti

Prečo vlastne matematikov magické štvorce tak fascinujú? Predovšetkým preto, že v nich platia rôzne zákonitosti. Pretrvávajú aj potom, čo všetky ich čísla vynásobíme nejakým iným číslom alebo k nim nejaké číslo pripočítame. Magické štvorce si uchovávajú svoje vlastnosti i potom, keď ich otočíme alebo zobrazíme zrkadlovo. Pevne dané zákonitosti platia i v Sudoku, i keď tieto rady čísel nesplňujú základné vlastnosti magických a polomagických štvorcov. Riadky a stĺpce sa tu nezhodujú. Napriek tomu je potrebné pri lúštení Sudoku postupovať určitou metódou. Základné pravidlá sú dané. Číslo sa musí objaviť v horizontálnych i vertikálnych radoch len raz. To platí pre každý štvorec o deviatich poliach, ktorých je dohromady deväť a tvoria tabuľku pre hru Sudoku alebo aspoň pre jej najbežnejší variant. Existujú i rébusy Sudoku so 4, 5, 6, 7, 9, 16 a dokonca i 25 poľami po stranách. Ďalším variantom je tzv. kúzelné Sudoku, v ktorom je ukrytý najmenej jeden magický štvorec s deviatimi číslicami. Zložitosť riešenia nezávisí ani tak na počte polí ako na rozmiestení čísel, ktoré sú zadané na začiatku hry.

Význam slova Sudoku

V japonskom výkladovom slovníku slovo Sudoku nenájdete. Názov Sudoku je vlastne skratkou, ktoré vzniklo z japonského súslovia "Suuji wa dokushin ni kagiru", ktorého fonetický prepis znie "Súdži wa dokušin ni kagiru". Táto japonská veta v preklade znamená niečo ako: vlož každú jednu číslicu do vymedzeného priestoru. Pretože názov to bol príliš dlhý, začalo sa hre hovoriť "sú doku" - "jedna číslica" ("sú" je japonsky číslica , "doku" znamená osamotený). Podľa slovenských pravidiel transkripcie japonských slov by sme mali správne písať Súdoku, pri prepise sa však vychádza z anglickej transkripcie, používanej vo väčšine britských denníkov. Za autora názvu je považovaný Kaji Maki, riaditeľ firmy Nikoli, ktorá vo svojom rovnomennom časopise po prvýkrát predstavila Sudoku v roku 1984. A práve tu ju objavil aj Wayne Gould. Krstný otec hry, ktorá oslovila milióny, Wayne Gould o tom, prečo má rébus úspech.

Prečo je Sudoku také populárne?
Hlavolam nie je závislý na nijakom jazyku. Netreba mať ani bohatú slovnú zásobu, ani nekonečné vedomosti. Je to len bitka medzi vami a Sudoku.

Ale to spĺňajú aj iné hlavolamy, nie?
Sudoku je čosi celkom nové. Úplne sa líši od toho, čo ste doteraz mohli objaviť v novinách. Rébus vyzerá ako číselná hra, ale nie je. Je to logická hra, lenže logické hry nie sú veľmi obľúbené.

Sudoku však pobláznilo čitateľov stoviek novín po celom svete. Európania dokonca hovoria, že rébus je taký chytľavý ako bola pred 25 rokmi Rubikova kocka. Čo majú oba hlavolamy spoločné?
V prvom prípade ide o mechanický hlavolam, v druhom o rébus pre papier a pero. Ale napriek tomu tu istá podobnosť je. Kocka sa dá otáčať troma smermi a každá jej strana sa skladá z 3x3 štvorčekov. Tri dimenzie má aj Sudoku: riadky, stĺpce a štvorce. Ak si navyše uvedomíte, že v Sudoku je tiež 3x3 štvorcov a každý z nich má 3x3 políčka, je to vzrušujúce.

Kto hral Sudoku tvrdí, že je totálne návykové? Prečo?
Nie som si celkom istý prečo. Akurát viem, že to tak načisto je.

Ako ste Sudoku objavili?
Na dovolenke v Tokiu. Potuľoval som sa medzi regálmi v jednom tamojšom kníhkupectve. Prehrabával som sa knihami o hlavolamoch a natrafil som na čosi, čo sa ponášalo na krížovky. Nehovorím po japonsky, ale knižka ma zaujala a kúpil som ju. Až neskôr so zistil, ako hlavolam lúštiť.

Sudoku je vraj japonská hra. Je to pravda?
Nie je. Japonský vydavateľ osudovej knihy, ktorú som spomínal, objavil hlavolam v Spojených štátoch koncom 70. rokov. A keď myšlienku priviezol do Japonska, vyrobil z nej fenomén.

V Japonsku. Dvere do celého sveta ste však Sudoku otvorili až vy.
Sudoku ma chytilo. A keďže milujem programovanie vytvoril som počítačový program, ktorý vyrába nové mriežky Sudoku. Neskôr, už ako dôchodca, som ich ponúkol The Times.

Prišli už vášniví fanúšikovia hlavolamu či niektoré noviny, ktoré rébus uverejňujú, s myšlienkou Majstrovstiev sveta v Sudoku?
Zatiaľ nie. (pozn. - od roku 2006 sa konajú majstrovstvá sveta i národné šampionáty v mnohých krajinách) Národné majstrovstvá už majú vo Veľkej Británii, v Spojených štátoch a zdá sa mi, že aj v Austrálii. Ale keď bude po svete dosť národných šampionátov, nazdávam sa, že niekto zorganizuje aj majstrovstvá sveta.

Popularita

Sudoku je tiež populárny aj preto, že nie je závislý od nijakého jazyka. Netreba mať ani bohatú slovnú zásobu, ani nekonečné vedomosti. Číslice v riadkoch, stĺpcoch a štvorčekoch sú všade na svete zrozumiteľné a vlastne by ich mohlo nahradiť akýchkoľvek deväť iných symbolov. Sudoku sa dá hrať aj s písmenami či inými obrázkami, alebo farbami. Rovnako aj počet polí 9 x 9 nie je podmienkou. Sudoku pre deti môže mať len 4 x 4 políčka, naopak Sudoku pre profesionálov a veľmi pokročilých môže mať 16 x 16 políčok (v pozícií symbolov sú zvyčajne použité číslice šesťnástkovej - hexadecimálnej sústavy: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, A, B, C, D, E, F). Ďalšou výhodou Sudoku oproti konkurencii je napríklad rôzny stupeň náročnosti jednotlivých úloh. Jednoduché typy úlohy sa dajú (pri určitom cviku) vyriešiť už za niekoľko málo minút, zložité samozrejme vyžadujú oveľa viac času. Všeobecne môžeme povedať, že populárna hra musí byť náročná tak akurát - ani príliš ľahká, ani príliš ťažká. Nejakým spôsobom “rozumná“ musí byť tiež doba potrebná na riešenie hlavolamu. Výhodou je zdanlivo neobmedzené množstvo odlišných zadaní, ktoré sa lúštiteľom môžu dostať do rúk. Z definície hry Sudoku však vyplýva, že v poli 9x9 existuje len obmedzené množstvo zadaní Sudoku hlavolamov. Všetkých možných rôznych rozmiestnení vyhovujúcich pravidlám sudoku na hracom poli s rozmermi 9x9 je 6 670 903 752 021 072 936 960, ak sa odrátajú symetrické pozície, tak ich je 5 472 730 538.
Last Updated ( Tuesday, 27 November 2007 )
 
< Prev   Next >
Advertisement
Advertisement
Advertisement
Advertisement