Prapôvod krížovky sa datuje do roku 79 nášho letopočtu. Ide pravdepodobne o najdokonalejší tvar krížovky, ktorá sa našla v ruinách Pompeí pod nánosom popola zo sopky Vezuv. Na kamennom náhrobku je vytesaný nápis, ktorého slová možno v latinčine čítať rôznym smerom a vždy vytvoria v slede súvislú vetu
SATOR AREPO TENET OPERA ROTAS, ktorá v preklade znamená že tu odpočíva
"oráč Orepo, držiaci pri práci pluh". Prvá mediálne publikované dielo, ktoré tiež možno považovať za krížovku sa objavilo 14. septembra 1890, v talianskom časopise Il secolo della Domenica Illustrato. Návrh vznikol z pera
Giuseppeho Airoldiho a bolo prezentované pod názvom "Per il tempo passare" ("Ako tráviť čas").
O vzniku krížovky ako takej existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že vznikla vo väzení Kapského Mesta, kde si za tragické následky dopravnej nehody odpykával trest
Victor Orville z Oxfordu. Za päť rokov prečítal všetko, čo bolo vo väzenskej knižnici, skladal i riešil šachové úlohy a napokon sa začal hrať so slovami. Pôvodnou sieťkou boli dlaždice jeho cely, ceruzu mu nahradila krieda - a krížovka bola na svete. Iné už hodnoverné fakty ale potvrdzujú, že autorom krížovky, tak ako ju poznáme dnes, bol
Arthur Wynne. Tento pôvodom Angličan emigroval ako chlapec do USA. V New Yorku začal pracovať v denníku New York World, kde viedol zábavnú rubriku Fun, ktorá obsahovala rôzne kvízy, testy a žartovné hádanky. Na Vianoce šéfredaktor požiadal Arthura aby priniesol niečo nové. Ten vyhotovil novú hádanku zloženú zo slov vpísaných do obrazca a tak sa v čísle z 21. decembra 1913 objavila krížovka pod názvom Word-Cross (slovo - kríž, krížom). Krížovka vyšla s inštrukciami:
"Vyplňte malé políčka slovami, ktoré sa zhodujú s uvedenými definíciami." Jednoduchá zábava mala ohromný úspech, ihneď sa stala veľmi populárna a začala sa objavovať každý týždeň. Onedlho si začali Wynneovo "duševné cvičenie" požičiavať aj iné noviny, pričom postupne sa krížovka dostala na stránky všetkých významnejších novín a časopisov, nuž a publicita tvorí popularitu, vďaka ktorej krížovka zakrátko obletela celý svet, prišla i k nám, žije a rozvíja sa.
Podľa pátrania Zdenka Chromého z Českého zväzu hádankárov a krížovkárov ale dospelo k tomu, že podľa jeho výsledkov prvú krížovku už v roku 1899 publikovala v Sborníku hádanek Zlaté Prahy učiteľka Milada Antošová z Modřan. Je takmer isté, že krížovky, alebo im veľmi podobné diela, vznikali asi na viacerých miestach sveta súčasne a tak je dnes už problematické exaktne určiť, ktorá bola tá prvá. Navyše, mnohé diela mali ešte aj po roku 1913 rôzne podoby a preto je náročné sa k tejto téme postaviť objektívne. V každom prípade si krížovkársky svet vo všeobecnosti pripomína vznik krížovky dátumom 21. december.
Prvá kniha krížoviek vyšla v roku 1924. "Ľudia akéhokoľvek veku, oboch pohlaví, intelektuáli i nevzdelanci, v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu a na akomkoľvek mieste, v reštauráciách a metre, všetci nazerajú do tých štvorčekov", písal vtedy redaktor New York Times. Vznikali a vznikajú nové odrody, rozmachom vedy a techniky a zbližovaním kultúr sa krížovka obohacuje o nové výrazy. Slovné pojmy ako ornamentovka, švédska krížovka, slabiková, mozaiková, oblúková sú v mnohých prípadoch síce laikom neznáme, ale v grafickom vyjadrení sa s nimi stretávame takmer denne.
 |
|
Krížovkárske a hádankárske hnutie má na Slovensku už tradíciu takmer 100 rokov. Svedčia o tom rôzne historické záznamy, z ktorých sa dozvedáme že už v roku 1927 ako krížovkársky autor viedol prof. Július Marschalko slovenský kútik v českom časopise Důvtip. Tento priekopník slovenskej krížovky v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novým krížovkársko-hádankárskym časopisom KRÍŽOM-KRÁŽOM a po vojne šíril v Žiline toto umenie medzi svojich nasledovníkov. Napriek vojnovému obdobiu sa vývoj krížoviek a hádaniek nezastavil. Postarali sa o to najmä na dnešné pomery nezvykle mladí autori, čo spôsobila najmä vojna. Postupne vznikli ďalšie časopisy ako HLAVOLAM a SLOVENSKÁ HÁDANKA A KRÍŽOVKA (časopis prvého Zväzu slovenských hádankárov a krížovkárov). V januári 1955 začína vychádzať časopis KRÍŽOVKÁR A HÁDANKÁR, ktorý neskôr pod názvom LIŠIAK nemalou mierou prispel k rozvoju tohto hnutia u nás. Spolupráca medzi redakciou Lišiak a krúžkami vyústila ku vzniku prvých ucelených materiáloch, ktoré dávali základ pre rast kvality krížoviek a hádaniek. Schválili sa Základné smernice pre tvorbu krížoviek, bodovací systém Grand Prix, Zásady pre organizovanie turnajov. Knižne vyšla dnes azda stále ešte najznámejšia pomôcka pre krížovkárov Abeceda krížovkára Jána Beličku. Rokmi sa medzi krížovkármi objavili aj zvučné mená a osobnosti:
Alexander Bröstl = sudca Ústavného súdu SR, člen Európskeho združenia pre legislatívu so sídlom v Hamburgu, členom Výboru expertov pre Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov pri Rade Európy v Štrasburgu
Juraj Fajčík = literát, básnik a šéfredaktor Kremnických novín
Tibor Hrozáni = redaktor Československého rozhlasu a moderátor relácie Pozor zákruta
Milan Markovič = herec Radošinského naivného divadla, humorista a glosátor
Miroslav Nárožný = štvornásobný primátor Kremnice
Karol Pirnaga = športový novinár
Viktor Šimčisko = koncertný husľový majster Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu
Zoltán Végh = prvý slovenský autor maľovaných krížoviek
