V poslednú májovú sobotu si aj napriek menšej tlačovej chybičke v jednom z pozývacích materiálov našlo do kultúrneho domu vo Svinnej cestu 30 hádankárov a krížovkárov, z toho 29 počas podujatia používalo ceruzku a gumu a jeden červené pero na opravovanie. Práve on po úvodnom privítaní pridelil všetkým prítomným, ktorý prišli na základe spomínaného oznamu s neúplným údajom v texte, imaginárny bod za „vyriešenie“ skrývačky“ – hodiny začiatku podujatia. Navodilo to príjemnú atmosféru, ktorú sa snažilo udržiavať aj ženské personálne zoskupenie na rozličných pozíciách (rozdávanie materiálov, preberanie vyriešených materiálov, ich oprava či minibufet s neodmysliteľným (vraj) chutným gulášom) odeté do už neodmysliteľných zelených dresov s nápisom „Obec Svinná“ a ktorá vydržala až do záveru.

súťažiaci vľavo spredu Ľ.Bajcar, J.Vaško, J.Prekop, vpravo spredu P.Gašpár, P.Husár a S.Plachý

Po úvodnej rozbehovačke z pracovne autora takmer všetkých úloh Jozefa Páleníka (s jednou krížovkou vypomohol Zemianskokostoľanec Stanislav Plachý), ktorou bola opäť netradičná forma doplňovačky a ktorú bezchybne v časovom limite vyriešilo septeto riešiteľov sa všetci pustili do riešenia prvých krížoviek. Práve tie boli tzv. rozdielovými, pretože v oboch kategóriách v nich bolo viacero chýb než v tých druhých, pravda, ak nejaké boli, lebo v záverečnom účtovaní sa na popredných miestach objavilo aj niekoľko „bezchybových“ riešiteľov. Ale tak je to takmer vždy a takmer všade. Keďže v krížovkárskej kategórii A prví dvaja lúštitelia odovzdali svoje riešenia s predstihom, časovo „na striedačku“ a hlavný organizátor nezaznamenal časový údaj ich odovzdania (sua culpa), len, ako býva zvykom, poradie odovzdania, nastala na turnajoch menej obvyklá, ba až neobvyklá situácia, keď nebolo možné určiť víťaza, nuž sa ním stali ex aequo dvaja lúštitelia. Aj toto turnajový život prináša. Raz darmo, ako sa zvykne vravieť – všetko je raz prvý raz.

Zvyčajná kolekcia 24 hádaniek z listu, ktorú viacerí slovne ocenili ako veľmi príjemnú, námetovo vhodnú na takéto podujatie, hoci úrovni spracovania by sa dalo kde-tu čo-to pripomienkovať, tým najlepším väčšie problémy nerobila, neťažkali si ani menej zdatní hádankári. Organizátori sa napokon po 17 rokoch dočkali aj kompletného vyriešenia celej sady hádaniek, pravdaže v tej výkonnostne hodnotnejšej kategórii, kde ich Miloš Hruška istý čas držal v napätí, či „dorazí“ aj tú poslednú hádanku, nad dokončením riešenia ktorej dlhšie ako chvíľu rozmýšľal. Ale napokon ju „dorazil“.